Je úžasné, unikátne kultúrne dedičstvo číny a celého činskeho národa. Je to neopísateľné umeniezahŕňajúce spojenie tela, ducha a mysle. Čínske bojové umenia sa postupom času prelínajú s celou tradičnou kultúrou, filozofiou a v neposlednej rade s tradičnou čínskou medicínou. Zvládnutie tohoto bojového umenia znamená tvrdú prácu plnú bolesti a utrpenia, ale na konci tejto cesty čaká múdrosť a poznanie.
Majster Shi De Yang zo Shaolinského kláštora na to odpovedal v jednej otázke nasledovne:
“Pýtate sa ma, čo je to kung-fu?” nasledoval hlasný smiech “Kung-fu je v prvom rade trvrdá drina. Je to krv a pot na chodniku, na mieste cvičenia.”
V jeho vyjadrení chodníka myslel samozrejme cestu “tao”, ktorou sa označuje vždy životný smer. Už toto nám napovedá, že wushu nie je len obyčajným športom ale je to cesta, životný smer, ktorý sa adepti wushu snažia dosiahnuť.
Stará čínska filozofia protikladov yin a yang sa odráža aj v oblasti bojového umenia pojmami wen a wu. Časť wen, doslovne preložené literatúra alebo civilizácia, reprezentuje teoretické znalosti, umenie a duchovnú činnosť. Oproti tomu protiklad wu, doslovne boj, bojový, reprezentuje bojové umenie, pohyb, praktické schopnosti. Pôvodným významom spojenia týchto termínov bola vyvážená vláda dvoch panovníkov z obdobia dynastie Zhou (11.st.-256 pnl.) a tento význam sa bežne používa pre označenie vyváženosti dobroty a sily, bežne sa používa i na označenie osoby všestranne rozvinutej, vzdelanej vo vedách, literatúre aj bojových umeniach. Podľa princípu yin-yang teda wen nemôže existovať bez wu a naopak. Rovnako, ako o tom pojednáva aj Tao Te Jing od majsta Lao-C. Jedno nemôže byť bez druhého.
V dnešnej dobe vnímame značný rozkol v smerovaní čínskych bojových umení. Dochádza tu už k deleniu na tzv. tradičné a moderné štýly. Pokiaľ tradičné formy sú zväčša zastúpené oficiálne neregistrovanými majstrami a ich žiakmi, moderné štýly reprezentujú tréneri a učitelia so svojimi cvičencami. Účasť na súťažiach, poriadaných rôznymi organizáciami, ako napr. rôzne asociácie wushu či federácie wushu, však neodmietajú ani tradiční majstri, a tak by mohlo postupne dôjsť k vyrovnaniu obidvoch foriem cvičenia. Každý človek si vo wushu môže nájsť to, čo hľadá. Niekto gymnastiku, iný skutočné umenie, cestu života. Nech už ide o zaradenie sa do rodovej línie tradičného majstra či medailovú reprezentáciu moderného trénera, stále treba myslieť na to najdôležitejšie – wushu je pokladom čínskej kultúry a treba sa snažiť o jeho zachovanie pre ďalšie generácie. Pre nás z európy sa to zdá byť trošku pošahaná myšlienka, no kým sa nezaradíte do skutočnej rodiny, nemôžete toto pochopiť. Tu sa ospravedlňujem všetkým, ktorých som sa dotkol, ale žiaľ, je to tak.
Štýly a zostavy, ktoré učíme:
Gun - palica, Qiang - kopija, Dao - šabľa, Jian - meč, Jiu Jie Bian - čínsky bič, San Jie Gun - trojdielna tyč, Pu Dao - halapratňa, Da Dao - veľká šabľa, halapartňa, Shuang Dao - dvojitá šabľa, Shuang Jian Gou - mečháky, Yue Ya Chan - mníšska lopata, Hu Die Suang Dao - motílie meče, Emaici - ihlice pohoria Emei, Liu Xing Chui - kladivo meteor